BILIDEKAMERON

Rok 2020 sa zapísal do dejín nielen státisícami obetí koronavírusu, ale aj masívnymi protestami proti rasizmu. Napriek pandémii milióny ľudí vyšli do ulíc s heslom Black Lives Matter (Na čiernych životoch záleží). Prečo?

Ešte vždy dokážem cítiť Petrove mäkké pery a rovnako stále cítim jeho upokojujúcu vôňu, no už ho nevidím. Keď som pred pár hodinami pomaly a v strachu otvorila oči, pohltila ma veľmi zvláštna forma zármutku. Mal pravdu. Naokolo mňa pípali prístroje a v žilách som mala zapichnuté kanyly. Dýchala som plytko a každú chvíľu som bojovala s pocitom, že to moje pľúca už nevydržia a vybuchnú.

Je koniec. Karanténa sa skončila. Vírus tu nie je. Zahoďme rúška a dezinfekcie v spreji, ktorými si tak hypochondricky drhneš oblečenie, Alexandra!
Vyjdime do ulíc. Poďme sa tlačiť v radoch pri pokladni v Kauflande, vyfajčime tú istú cigaretu. Počula som to od uvoľnenia opatrení už veľa ráz. Viete, ja nemám dobré známky, ale mám pocit, že ľudia, ku ktorým som doteraz vzhliadala, sú hlúpejší ako ja.

 

Šíri sa miestnosťou a postupne pohltí každú živú bytosť a predmet v nej. Najprv sa jej nežne dotkne, kým ju celú nezožerie. Pomaličky sa vplazí dnu a nesie so sebou chlad, ktorý cítiť vo chvíli, keď z človeka ostáva len telo. Vyfarbí steny, nábytok, okná, ľudí... Zo Zeme urobí jednu veľkú čiernu dieru, kde každý v okamihu stráca svoju skutočnú tvár. Lebo v tme sú všetci už len čierni. Niet bohatstva ani chudoby, niet ženy ani muža.

Sedím v lietadle a pozerám sa von z okna. V mojich spomienkach je vädnúci kvet. Skláňa hlavu k zemi, pretože sa blíži jeho koniec. O týždeň budem vyzerať podobne. Tá predstava ma desí a upokojuje zároveň.