Možno je to tým, že očakávam vždy len to zlé a ono nakoniec príde, pretože svet je trochu ako jin-jang. Zároveň čierny a zároveň biely. A počas toho čierna je aj biely a počas biela aj trochu čierny.
Symbol jin-jangu tvorí čierno-biely polkruh, pričom v jeho čiernej časti je biela bodka a v bielej zase čierna. Symbolizujú, že v každej zo síl sa nachádza aj časť opačnej sily a charakter celkovej sily teda závisí len od pozorovateľa.
Preto som jin-jang prirovnala k životu. Nikdy vám na rovinu nepovie, na čom ste. Nemá rád jednoznačné závery.
Je to figliar. Čo vám mám povedať...
V každom prípade sa nad takouto pozitívnou, optimistickou reakciou, výkrikom, statusom... vždy zasmejem. Niežeby som bola škodoradostná (takto verejne) alebo by mi robilo bohvieakú radosť byť zavretá medzi štyrmi stenami a len sa venovať veciam, ktoré milujem, a tráviť čas sama so sebou… ticho!
Napríklad čítať Kto chytá v žite od J. D. Salingera.
Na Holdenovi Caulfieldovi ma baví to, že vidí veci tak, ako sú. Nie je to žiadny fasa chalan ani dobrosrdečný týpek. Je vlastne celkom odporný, ale z nejakého dôvodu chápe, o čo ide. Sakra. On to fakt chápe.
Len chcem povedať, že nemusím byť dobrá v biológii (čo ani nie som, nebojte), aby som vedela, že niečo také, ako je tá potvora SARS-Covid 19, si len tak nezbalí kufre a neodíde niekam, kde ho radi privítajú. Napríklad do jaskyne medzi netopiere. Alebo medzi tých bláznivých vedcov z Číny, ktorí ho schválne vytvorili, pretože chcú zničiť ekonomiku na Slovensku. (Humor.)
Byť stredobodom sveta je ťažké.
Hah!
Nemala by som žartovať. Fakt by som nemala.
Viem, že otvoriť brány a znova žiť spúšťa v ľuďoch nejaké zvláštne prílivy radosti a dobrej nálady, nádeje a čo ja viem, čo ešte takí zdraví slušní ľudia prežívajú. Ja ich tak celkom nechápem, ale budem sa tak tváriť. No čím viac sa opatrenia uvoľňujú a hranice otvárajú, tým sa cítim zraniteľnejšie (a hypochondrickejšie, samozrejme). Počas pandémie boli vystrašení a obozretní všetci.
Teraz som tu opäť tá šialená iba ja.

 

Alexandra Matoľáková, 2. F