Na predlaktí zacítim pichnutie. Pozriem sa na brata, na jeho sústredený pohľad, kým ma injekciou odsudzuje na smrť. Keď vytiahne ihlu z mojej ruky, uvedomím si, že už nie je cesty späť. Presýpacie hodiny smrti sa spustili. V mojom tele sa nachádza smrteľný vírus. Veľmi silný a extrémne odolný. Ten najnebezpečnejší, aký tu kedy bol. A ja som prvý človek, ktorý sa ním nakazil a ktorý aj zomrie.

      Nie je to prvé ohrozenie ľudí. Predošlý vírus zmizol asi pred mesiacom. Vydržal približne rok. Niektorých zabil, niektorých nie, ale celé ľudstvo vydesil. Nikto vtedy ani len netušil, že to najhoršie ešte len príde. Teraz, keď je po všetkom a nepríjemné obmedzenia sú zrušené, všetci cítia veľkú potrebu stretnúť sa osobne a cestovať. Nebezpečná kombinácia, ale pre mňa a môjho brata úplne ideálna na vypustenie našej neviditeľnej dámy s kosou.

     Nový vírus sme navrhli tak, aby sa šíril za každých podmienok, a aj cez zvieratá, aby bol smrteľný iba pre ľudí a zabíjal rýchlo, no bezbolestne. Podľa môjho názoru si ľudia bezbolestnú smrť po tom všetkom, čo spravili prírode, vôbec nezaslúžia, ale brat na tom trval, a tak som nenamietal. Naším cieľom aj tak nie je ich smrť, ale záchrana Zeme.

Kým sa ľudia skrývali doma pred prvým vírusom, my sme sledovali všetko ostatné. A výsledok bol jasný: jediný problém je ľudstvo. Ak ostane nažive, zomrie ľudstvo aj Zem. Ak vyhynie, Zem prežije. Takže bolo rozhodnuté.

     Brat mi zalepí ranu a vyhodí injekčnú striekačku. Pozrie sa mi do očí.

     ,,Drž sa plánu. Najskôr letisko, potom čo najviac turistických atrakcií.”

     Prikývnem.

     ,,Ja zatiaľ vypustím nakazené zvieratá a budem všetko sledovať.”

     Odmlčí sa. Po líci mu stečie slza. Nahnem sa a objímem ho. Pozerám sa na kvet vo váze na stole za jeho chrbtom. Skláňa sa cez okraj vázy ako brat cez moje plece. Biele lupienky hnednú a vyschnuté sa skrúcajú. Pomaly vädne spolu so Zemou. No nie nadlho.

 

                                                                                                                          Barbora Lukáčová, 3.E