Milé študentky, milí študenti, bilingvalisti naši!
Ako šibnutím čarovného prútika sme sa ocitli vo svete, ktorý sme doteraz nepoznali. Žijeme úplne inak ako pred týždňom, mesiacom, rokom... Možno sme/ste sa 12. marca tešili, že školy ostanú zatvorené a ostaneme/ostanete doma. Možno pomaly prichádzame/prichádzate na to, že zatvorené školy nie sú až taká veľká výhra. Možno hľadáte (alebo už aj máte) spôsoby čo robiť, ako sa z toho „nezblázniť“. Jednou z ciest je aj vlastná umelecká tvorba.
Chceme Vás vyzvať: Vytvorte BILIDEKAMERON! Že čo to je? Študenti druhého až piateho ročníka si azda spomenú, že taliansky renesančný autor Giovanni Boccaccio napísal dielo Dekameron. Pozostáva zo sto príbehov, ktoré si počas epidémie moru rozprávajú mladí ľudia. Vy by ste vytvorili BILIDEKAMERON, ktorý vznikne počas pandémie korony. Nebude prekážať, ak prác nebude stoJ.
Píšte poviedočky, úvahy, básne, namaľujte obrázok... Jednoducho, vytvorte niečo, čo je inšpirované našou súčasnosťou – KORONOU. Inšpiráciou sa možno stane aj text neznámeho autora, ktorý uverejňujeme nižšie. Vaše dielka budeme postupne uverejňovať na webovej stránke našej sekcie a potom, keď sa situácia upokojí a vrátime sa do školy, vydáme zborník/almanach s názvom BILIDEKAMERON.
Svoje literárne práce (treba, aby prešli jazykovou úpravou) posielajte mailom slovenčinárkam, ktoré Vás učia, a výtvarné pani učiteľke Márii Goláňovej. Prosíme, aby rozsah jednej práce bol maximálne jedna strana formátu A4. Práce vo Worde označte: PRIEZVISKO_BILIDEKAMERON.
Tešíme sa na všetko, čo nám pomôže udržať sviežu myseľ a pocit “bilinkárskej“ spolupatričnosti. Začíname 1. apríla.
Ľudstvo dostalo presne takú chorobu, ako potrebovalo...
Prestávali sme si vážiť zdravie, a preto sme dostali takú chorobu, aby sme si uvedomili, že na ňom úplne najviac záleží.
Prestávali sme si vážiť prírodu, a preto sme dostali takú chorobu, aby bol pobyt v nej pre nás taký vzácny.
Prestali sme vedieť fungovať v rodinách, a preto nás táto choroba zavrela do našich domovov, aby sme sa ako rodina opäť naučili fungovať.
Prestávali sme si vážiť starých a chorých, a preto sme dostali túto chorobu, aby sme si pripomenuli, akí sú zraniteľní.
Prestávali sme si vážiť zdravotníkov, lekárnikov, záchranárov, predavačky, policajtov... , aby sme zistili, že sú nenahraditeľní.
Prestávali sme mať úctu voči učiteľom, a preto nám táto choroba zavrela školy, aby si to rodičia mohli sami vyskúšať.
Mysleli sme si, že si môžeme kúpiť všetko, byť kdekoľvek a s kýmkoľvek.
Opantala nás mamona, voľný čas sme trávili v nákupných centrách, preto nám ich táto choroba zavrela, aby sme pochopili, že šťastie si nemôžeme kúpiť.
Zameriavali sme veľa pozornosti na náš vzhľad a výzor, porovnávali sme sa, preto nám táto choroba zakryla tváre, aby sme pochopili, že tam netkvie naša krása.
Mysleli sme si, že sme páni Zeme, a preto sme dostali túto chorobu, aby nás niečo miniatúrne, čo ani nevidno, dokázalo skrotiť, dať nám príručku a trochu pokory.
Táto choroba nám veľa berie, ale zároveň nám dáva možnosť veľmi veľa sa naučiť a pochopiť, čo je v živote najdôležitejšie.
Dostali sme chorobu ušitú na mieru. Asi sme ju ako ľudstvo naozaj potrebovali...