Nasledovala samozrejmá nervozitka pri nástupe, trasúci sa hlas v príhovoroch Lus Pollákovej, pani učiteľky Suchej aj pána tútora Tönniesa, ktorý sa rodičom prihovoril po slovensky. Keď nám pripli zelené stužky, na parket vplával pocit dospelosti a hrdosti. Po prvých tancoch „veľkých“ bilingvalistov sme ešte stále so stiahnutým žalúdkom prečkali večeru a potom hor sa na program. 

Každý predviedol svoj skrytý i neskrytý talent. Dominika Kleinová s Aničkou spievali do tanca všetkým efkárskym dievčatám, Alex Csémiová, Mia Duračinská, Natálka Podolinská, Lucka a Erik nás poučili o ľubozvučnosti jazykov. Zaskveli sa aj čísla na ľudovú nôtu – pandúr Aďo Vojtaššák a jeho poddaní Adam Čellár s Dávidom Kubičárom, i spevule Baška Nitschová, Livka Krafčíková, Nika Kozubjáková. Dominika a Anička. Dáška Dražilová a MatúšGallovič netradičným spôsobom pripomenuli našu lásku k Shakespearovi a zlatým klincom programu bol Aďkov stand up o (úsmevne) ťažkom živote bilingvalistu. V samostatnom čísle sa nepredstavila naša hudobníčka Aďka Valčuhová. V nádherných červených šatách však bola neprehliadnuteľná a dotvárala estetický dojem „efky“. Keď sme nakoniec všetkým prítomným predviedli, ako treba na našej stužkovej tancovať, mysleli sme si, že už je po všetkom a nasleduje iba voľná zábava. Polnočné častušky samozrejme nemohli chýbať, ale nikto ani len nečakal, že okrem našich organizačných schopností budú preverované aj naše vedomosti. Naša malá olympská bohyňa (pani triedna) si pre nás pripravila prekvapenie.  Po tom, čo sme jej museli zadeklamovať Předspěv, triedna zarecitovala dojemnú časomernúbásničku, ktorú vytvorila na našu počesť.

V dobrej nálade sme sa pretancovali až do druhého dňa a v sobotu tesne nadránom sme sa vybrali domov dúfajúc, že nielen my, ale aj hostia budú na našu stužkovú ešte dlho spomínať.