Autobusy, plné nadšencov, vyrazili z Popradu o dvanástej hodine a v snahe predbehnúť sa, brázdili cesty ako profesionálni pretekári Formuly 1. Vzrušenie a radosť študentov počas cesty nenarušila ani prietrž mračien, nekonečná cesta či dokonca deficit spánku. V ranných sobotňajších hodinách niektorí z nás po prvý raz zazreli krásy Paríža. V prvý deň sme preskúmali zákutia Paláca objavov, kde si každý prišiel na svoje. Neskôr sme sa cez Námestie svornosti a Tuilerijské záhrady dostali do jedinečnej galérie Louvre. Celý čas sme mohli obdivovať dokonalú symetriu malebného mesta. Večer sme mali možnosť nazrieť do Latinskej štvrte, kde sme si pochutnali na chutnej večeri.

Druhý deň sme strávili v zámku Versailles, v sídle kráľovského dvora a vlády Francúzska. Po prehliadke sme zamierili ku Bazilike Sacré Couer, na najvyššie položené miesto v Paríži, nazývané Montmartre alebo aj Hora mučeníkov. V bazilike sme mali možnosť zazrieť monumentálnu mozaiku Ježiša Krista a vitráže, venované sv. Ľudovítovi IX., francúzskemu kráľovi. Prešli sme sa aj po štvrti umelcov, kde pôsobili aj P. Picasso, E. Degas alebo P. A. Renoir. Naši sprievodcovia nás previedli po meste a ukázali nám Univerzitu Sorbonne, historickú budovu Pantheón, kde sa nachádza Foulcaltovo kyvadlo, a po mnohých prestavbách budova slúži ako hrobka pre významne osobnosti Francúzska. Podvečer sme strávili prechádzkou po nádherných Luxemburských záhradách, v ktorých sme objavili zmenšený model Sochy slobody. Po prehliadke sme preskúmali tajomstvami zastretý Notre-Dame a nakoniec sme zakotvili v reštaurácii, kde sme sa spoločne navečerali.

Tretí deň, ale zároveň aj posledný deň v Paríži, sme ohromení stáli pod symbolom Francúzska, pod Eiffelovou vežou. S otvorenými ústami účastníci jedného autobusu odovzdali fľaše s vodou ochranke a ponáhľali sa, aby si mohli obzrieť Eifelovku, prezývanú aj Železná dáma, zdobenú futbalovou loptou, zospodu. Po chvíľkovou úžase sme sa odhodlali zdolať dovtedy neznámy počet schodov. S búšiacim srdcom a vyplazeným jazykom sme sa doplazili na prvé poschodie vo výške 57 metrov. S hrdosťou, že sme zvládli prekonať 360 schodov, sme si užívali panoramatický výhľad na Paríž, ale i na samotnú konštrukciu Eiffelovky. Na tomto poschodí sme si mohli doplniť energiu v reštaurácii 58 Tour Eiffel, v bufete alebo dokonca v kaviarni. Milovníci poštových známok si mohli zakúpiť v miestnej pošte známky s označením „La Tour Eiffel – Paris“. Oddýchnutí sme vyrazili na druhé poschodie, ktoré sa nachádza 115 metrov nad zemou, čo znamenalo ďalších 359 schodov, ale i tentoraz sme to zvládli. Výhľad, siahajúci až do vzdialenosti 70 kilometrov rozhodne stál za tú námahu. Zazreli sme aj známu reštauráciu Le Jules Verne. Oboznámili sme sa s najvyššími budovami sveta, ako napríklad u nás, na Slovensku, UFO na moste SNP vo výške 95 metrov. Odtiaľ sme sa výťahom vyviezli na tretie poschodie, kde sídli meteorologické laboratórium, a výhľad na Paríž sme mali ako na dlani. Ošľahaní vetrom a s množstvom nových fotografií sme zostúpili výťahom dole a vybrali sa na jediné miesto, z ktorého možno vyfotiť Železnú dámu v celej svojej kráse, Jardins di Trocadéro, Záhrady Trocadéra. Zamierili sme parížskymi ulicami ku Víťaznému oblúku a odtiaľ sme sa rozišli na Champs – Elysées. Krásny pobyt sme ukončili romantickou plavbou po Seine.

Štvrtý deň sme strávili v nemeckom mestečku Mníchov. Svoje nadobudnuté znalosti sme si overili v Deutsches Museum, v najväčšom technickom múzeu v Európe. Absolvovali sme prehliadku mesta a po vyčerpávajúcom dni nasadli do autobusu. Cestu domov sme si spríjemnili hádankami a vtipmi. Celkom určite budeme na toto dobrodružstvo spomínať s úsmevom.