Spoločné spoznávanie Slovenska  sa začalo v kontaktnej ZOO neďaleko Liptovského Mikuláša.  Mali sme možnosť dotknúť sa rôznych zvierat  a pohladkať ich.. Veľmi sme sa zabavili s medvedím mláďaťom, zajacmi, ale aj s chameleónom či so samičkou hada, tú si niektorí odvážlivci dali aj na krk. Po krkoch a hlavách sa nám pohybovali aj rôzne exotické vtáky, ktorým  sa veľmi  páčili vrkoče naši ch dievčat.  Zvieratá sme rýchlo vymenili za niečo akčnejšie – išli sme sa zabaviť na Laser Tag v Liptovskom Mikuláši. Keďže sme boli v tímoch, hra bola veľmi napínavá, bojovali sme o vlastnú dušu a cudzie telo. Po rýchlom obede  sme sa rozhodli „potrápiť“ Nemcov ešte skanzenom v Pribyline. Tam sme už museli zapojiť aj odbornejšiu nemčinu, ktorú využili najmä dvaja ochotní spolužiaci – tlmočníci.

 V stredu sme splavovali na pltiach  Dunajec. Plavbu, ktorá  trvala takmer dve hodiny, sme si užili, keďže pltníci sa ukázali ako veľmi zábavní spoločníci. Po splave sme zamierili na zaujímavý Ľubovniansky hrad, kde mnohí z nás boli po prvýkrát. Úlohy  sprievodkyne sa chopila spolužiačka, ktorá na hrade počas leta vypomáha.

Ďalší deň , vo štvrtok, sme zavítali do Demänovskej ľadovej jaskyne. Teplotný šok nebol  spočiatku veľký, ale čím hlbšie sme boli, tým viac sa ochladzovalo. Vzhľadom na predchádzajúce slabé zimy bolo ľadu v jaskyni síce málo, ale našli sme ho. Takisto aj nečakané grafity, ktoré tam zanechali niektorí štúrovci. Na rad prišla Tarzania v Demänovskej doline. V lezeckom parku sme sa zabavili, hoci v niektorých častiach to bolo náročnejšie. Chránil nás však potrebný výstroj a prilby. Vynaloženú energiu sme následne doplnili pizzou s limonádou.

V piatok naši priatelia navštívili zopár nemeckých hodín, poobzerali si našu školu a najedli sa v školskej jedálni - chutilo im. Na večer sme pripravili rozlúčkovú „party“ v Kežmarku. Spoločne sme si zatancovali a zaspievali. Bez ľudoviek sa to samozrejme nemohlo zaobísť.

Víkend bol v réžii hostiteľských  rodín. V sobotu sa jedna skupina vyšantila v Aquacity, druhá si zahrala bowling a zvyšok oddychoval. V nedeľu sme sa takmer všetci vybrali na Hrebienok a k Studenovodským vodopádom. Pre Nemcov to bolo trochu ťažšie, keďže nie sú zvyknutí na horský terén, no i napriek miernemu šomraniu sa s túrou popasovali.

Posledný deň sme zakončili raňajkami v školskej jedálni. Poslednýkrát sme sa spoločne odfotili, rozlúčili, plakali a kývali sme si, až kým autobus nezašiel za prvú zákrutu.

Žiaci 2. E