Po osemnásť hodinovej nezáživnej ceste sme konečne dorazili do cieľa. Privítali nás vysmiate tváre našich holandských „starých známych“, s ktorými sme sa rozpŕchli na všetky svetové strany holandských polí. Niektorých zobrali domov vyspať sa, iných „potrýznili“ návštevou mesta či sedením v kine.

Pondelok sa niesol v duchu spoznávania holandskej kultúry. Väčšina z nás si vyskúšala, aké to je byť holandským študentom, ktorý musí každé ráno absolvovať „menšiu“ cyklistickú túru.  Prekvapilo nás veľké množstvo bicyklov pred školou. Zúčastnili sme sa na slávnostnej ceremónii, doplnenej vyvesením vlajok každej prítomnej krajiny. Privítali nás krátkym filmom na tému „Typically Dutch“ a mali pripravené aj prednášky o svojej kultúre. V poobedňajších hodinách sme sa pobrali na opačnú stranu mesta, kde sa odohrával multikultúrny turnaj vo volejbale. Deň sa skončil tak, ako sa začal - ďalším cyklistickým maratónom.

Prišiel deň, na ktorý sme sa tešili najviac. Kto by už len nechcel ísť do Amsterdamu? Nielenže sme sa plavili slávnym kanálom, ale boli sme aj v múzeu najslávnejšieho Van Gogha. Po turborýchlej prehliadke jeho malieb nastala skúška našich orientačných schopností. Pravdupovediac, minimálne 80 percent z nás stihlo zablúdiť v rovnakých uličkách. V tento deň sme navštívili i typickú holandskú dedinku. Ale to nie je všetko! Videli sme aj tulipánové polia a deň sme ukončili prechádzkou pri mori.

V stredu sme sa všetci stali na jeden deň učiteľmi a robili sme workshopy pre mladších žiakov. Prezentovali sme typické slovenské jedlá, kroje či tance. Po náročnej práci učiteľa sme konečne mali chvíľu na nakupovanie suvenírov a na objavovanie zašitých uličiek neznámeho mesta.

Prišiel predposledný deň, ktorý sa začal prehliadkou Groningenu spojenú so zaujímavým kvízom. Navštívili sme aj miestne múzeum. Aby bicyklovania nebolo málo a neboleli nás len nohy, zobrali nás aj veslovať, aby sme dostali „svalovicu“ aj na rukách. Čerešničkou na torte bola afterpárty v klube KOKOMO, kde sme už úplne vypustili dušu.

Piatok bol náš posledný deň v Holandsku. Museli sme nielen dospať predchádzajúci náročný deň, ale aj pobaliť si kufre. Popoludní nastal čas povedať „Doei“ - v preklade dovidenia. Posledné zamávanie a ... Potom už len nekonečná cesta domov.

Prežili sme nezabudnuteľný týždeň plný zážitkov. Veríme, že niektorí z nás si ho  určite budú môcť zopakovať aj na budúci rok.