Slnko opäť vyšlo a ráno je tu zas,

obyčajný deň pre väčšinu z nás.

Len krátky pohľad cez okno,

tam však vidieť sa dá len málokto.

 

A nech je nám hoc aj domov väzením,

musíme predsa bojovať spoločným snažením.

Kým teba doma dlhý čas a nuda kvária,

v nemocniciach niektorí bezsenné noci trávia.

 

Lekári, sestry a všetci hrdinovia s červeným krížom

sú v prvej línii v boji s touto krízou.

A ak sú ochotní nás chrániť všetkými silami,

ty vydržíš stráviť čas medzi štyrmi stenami.

 

Lebo tu nejde o to, robiť z ľudí väzňov,

ale o to ísť tou najmenej bolestivou cestou.

Možno na chvíľu stratíš časť slobody,

ale inak stratené boli by životy.

 

V tomto boji jednotlivci nie sú,

je nutné nájsť spoločnú cestu.

Viem, ľudia majú strach a sú trpkí,

ale slnko vyjde na konci každej búrky.

 Neznáma