Skrývam, čo chcem skríknuť z plných pľúc.
Ticho. Samota. Vzdialenosť.
V chlade stúpa para z mojich úst.
Nevidím. Necítim. Otupenosť.

Kedy sa to už skončí?
Chýba mi objatie, láskavý pocit.
Starcovi prečítam strach z očí.
Bojí sa, že to nie je len dočasné.

Nevešaj hlavu, premýšľaj!
Nevidíš žiadne pozitíva?
Užívaj si mesiac máj.
Zem jasá, všetko sa rozvíja.

Stiesnenosť v tvojej hlave ma mätie.
Obmedzuje ťa to v rozkvete.
Viem, bojíš sa, hovoríš to stále.
Skôr než prestaneš, bude po lete.

Spôsob myslenia je významný.
Krása je predsa v každej drobnosti.
Tak, depresia, vypadni!
S úsmevom na tvári sa pohni k spokojnosti.

Všetko zlé sa raz pominie.
Treba myslieť pozitívne.

Neostane stopy po korone,

o chvíľu si nik ani nespomenie...

                                                                       Veronika Guthová, 3.E