Akosi zastal čas

a ja sa dívam na tu prázdnotu, čo obklopuje nás.

Zrazu je akosi všetko iné.

Pýtaš sa a čo teraz? Čo ďalej spraviť musíme?

Keď neistota, strach a obavy ťa ovládnu,

bojíš sa vykročiť, a tak sa opäť vraciaš dnu.

Do samoty, do ticha - na miesta, kde ľudí niet.

A ty predsa vieš, že staré časy chceš vrátiť späť.

Netušíš ako, lebo prišla ona, tá,

 ktorá všetkých svojou prítomnosťou ohrozila.

Nezúfaj, vstaň a hľaď dopredu,

pretože vieš, že aj tvoj život potreboval zmenu.

Skúmaj v tichu, čo ti tento čas chce dať

a naopak, čoho by sa malo tvoje srdce vzdať.

Zrazu zistíš, že ti vlastne oči otvorila

a tvoj život v tom jasnom svetle ovplyvnila.

Už opäť vieš, ktorou cestou kráčať máš,

tak ži naplno, každý deň ako veľký dar si váž.

Ako prišla, tak aj odišla.

Stopu za sebou nechala,

tá nám v pamäti navždy zostala.

Vstávame a kráčať ďalej chceme,

s premeneným srdcom hľadíme dohora,

už nie sme tí istí,

a v hĺbke srdca priznáme,

je aj za čo ďakovať ti korona !

 

                                                      Anett Svitaneková, 3.E