Ako krok mi je zaťažko urobiť,

ako nenarušiť tú harmóniu ticha,

keď samota namiesto ľudí spleť

robí ulice ulicami bez ducha.

 

Už len spomienky vnímajú vône mesta,

tie omamné kulinárske špeciality, parfumy žien,

ruch kaviarní a vánok čerstvo upečeného cesta.

Zdá sa mi, no v mojej mysli je to viac než len vnem.

 

Neuvidieť tú prázdnotu, neverila by som,

ako mesto len ľudia robia mestom.

Kde pulzujúcim živelným rytmom

dýchajú ulice ako prepojené s ľudským telom.

 

Mesto – nech sa opäť života domovom stane,

nech ľudský smiech v jeho uliciach znova splanie.

 

Katka Marcinková, 5. E.