V týždni od 9. do 13. mája sme sa každou ďalšou maturitnou odpoveďou približovali k vytúženému cieľu, na dosiahnutí ktorého sme pracovali päť rokov. Päť dlhých, nezabudnuteľných a náročných rokov. Na konci týždňa sme mohli s obrovskou úľavou a naplnení šťastím povedať – všetci sme úspešnými absolventmi „biliniek“ a do našej ďalšej životnej kapitoly vstupujeme s dvomi maturitnými vysvedčeniami. Okrem toho na mnohých vysvedčeniach svietia „čisté jednotky“. Ide o mimoriadne úspechy, pre ktoré som na Vás všetkých nesmierne hrdá, drahí (je mi smutno, keď si pomyslím, že onedlho bývalí) spolužiaci.

      Nebudem klamať – štvrtý ročník bol náročný. Ale potom prišiel ročník piaty a slovo „náročný“ získalo nový rozmer. Od septembra zbierať známky, v novembri začať s Vorabitur, cez vianočné prázdniny zase s prípravou na písomnú maturitu z nemeckých predmetov. Potom si trochu vydýchnuť, ale nie príliš, pretože už o mesiac vypĺňate testy a vymýšľate zmysluplné slohové práce z predmetov slovenských. V apríli rýchlo nazbierať potrebné známky a na začiatku mája si uvedomíte, že o necelé tri týždne bude po všetkom. Počas akademického týždňa prekonávate všetky dlhoročné zákonitosti z oblasti podmienených reflexov a snažíte sa zopakovať si (alebo sa naučiť...) informácie z niekoľkých rokov. Aby toho nebolo málo, pripravujete sa na prijímačky, tvoríte motivačné listy, ktoré majú presvedčiť grémium v Nemecku, že si zaslúžite štipendium, a snažíte sa nezblázniť. A potom, a to je čaro „bilinkára“, pozbierate silu, o ktorej ste nevedeli, že ju máte, a so vztýčenou hlavou predstúpite pred maturitnú komisiu.

      Na strednej škole je krásne to, ako veľmi sa zmeníte od svojho prvého dňa v škole po slávnostné odovzdávanie maturitných vysvedčení. Počas uplynulých piatich rokov viedol každý z nás svoje vlastné boje, prehodnocoval svoje priority, hľadal svoju cestu na tomto svete. „Bilinky“ nám veľa vzali - veľa času, pokojného spánku a nervov, ale aj veľa dali – priateľov, oporu, druhé (a tretie či štvrté) šance, podporu zo strán spolužiakov a (čo si veľmi vážim) učiteľov, inšpiráciu, odvahu, sebavedomie, cenné vedomosti a možnosť (s)plniť si svoje sny.

     Ďakujem Vám, drahí moji piataci, za to, že ste, že ste sa nenechali zlomiť, že som sa od Vás mohla každý deň učiť. Každý jeden z Vás je nesmierne jedinečný. Prajem Vám, aby ste dokázali všetko, na čo si Vaše srdce pomyslí, a už teraz sa neviem dočkať Vašich úspechov. Ďakujem Vám, najdrahší rodičia, za Vašu radosť z našich úspechov, za Vašu prítomnosť a pomoc v ťažkých chvíľach, za to, že nám umožňujete nasledovať naše najtajnejšie sny. (A tiež za to, že ste to s nami vydržali počas prípravy na maturitné skúšky.) Ďakujem Vám, drahí učitelia, za to, že ste nám boli pevným majákom v rozbúrenom mori nášho dospievania. Ďakujem Vám, milí mladší spolužiaci, za každé povzbudenie v ťažkých časoch a želám Vám popri úspechoch aj veľa radosti. Kedykoľvek sa na nás môžete obrátiť.

      Ďakujem Vám, „bilinky“, za to, kým som sa stala.

 

      Natália Benková, 5. F