Výročie je príležitosťou na rekapituláciu a reminiscencie. Ako prvá spomína Mária Vojtaššáková, dlhoročná zástupkyňa v BS, teraz riaditeľka školy.

     

       Pri svojich spomienkach sa vraciam k bývalým žiakom a absolventom, k mnohým slovenským a nemeckým kolegom, k neľahkému hľadaniu riešenia vyučovania v dvoch vzdialených budovách, k materiálno-priestorovým problémom aj päťnásobnému sťahovaniu „bilingválok“ do rôznych budov. 

       To najkrajšie pri našom vzniku bola tímovosť, súdržnosť a dôvera nás všetkých navzájom - vedenia školy, učiteľov a žiakov. Vznikalo niečo nové, nepoznané a všetci sme boli pre túto vec správne zapálení. Vedeli sme, že pre budúcnosť mladej generácie je výborná znalosť cudzích jazykov nevyhnutná. Presadzovali sme, aby kvalitu vzdelávania v nemeckom jazyku zabezpečovali kvalifikovaní učitelia z Nemecka a aby ukončovanie štúdia bolo spojené so získaním nemeckého maturitného vysvedčenia. Touto cestou sme sa vybrali a čas ukázal, že to bolo správne rozhodnutie.

       Naše „bilingválky“ sú školou, ktorá má vysoký kredit. Je to škola náročná, ale žiakov skutočne učí pre život. Svedčí o tom úspešnosť prijatia na vysoké školy a pracovné uplatnenie jej absolventov doma i v zahraničí.

 

 

            Martina Dikantová žije s bilingválnou sekciou od jej vzniku. Najskôr bola jej študentka, po absolvovaní vysokej školy v nej začala učiť a v súčasnosti je zástupkyňa. Aké to je – byť na jednej škole v troch rôznych pozíciách? 

               

      Bilingválna sekcia je súčasťou môjho života naozaj od jej začiatkov. Ako učiteľka tu pôsobím dvadsiaty rok. Považujem za výhodu, že som tu študovala, pretože viem, ako sa študentky a študenti cítia, keď si myslia, že náročné štúdium už asi nezvládnu. Vtedy  sa ich snažím podporiť.

      Práca učiteľky ma fascinovala od malička, preto som si vybrala túto profesiu. Keď som dostala ponuku učiť tu (snívala som o tom počas štúdia na vysokej škole), veľmi som sa potešila. Na druhej strane som vedela, že je to veľký záväzok a čaká ma veľký kus práce. V pedagogickom zbore „biliniek“ boli a sú kolegyne a kolegovia, ktoré ma podporovali a svojou prácou motivovali.

      Je mi veľkou cťou byť počas nasledujúcich piatich rokov ich hlasom vo vedení školy – stále som jednou z nich, tzv. primus inter pares – „prvá medzi rovnými". 

 

      Čím chcete prispieť k ďalšej prosperite „bilingválok“?

 

      Bilingválne sekcia má svoje miesto medzi kvalitnými školami, veď už niekoľko rokov patrí podľa INEKO medzi TOP 10 najlepších gymnázií na Slovensku. Chcela by som pokračovať v rozbehnutých projektoch a zároveň sa zapojiť do nových výziev, ktoré čakajú na inteligentných mladých ľudí. Tých je u nás dosť a ja osobne ich veľmi rada podporím. Jednou z veľkých výziev je zviditeľniť našu sekciu v nadregionálnom priestore.

 

      Melánia Brutovská je ďalšia „stálica“ bilingválnej sekcie. Učí tu nemčinu od jej založenia. Keď porovná „bilinky“ v roku ich vzniku s aktuálnym školským rokom, vyzerá to takto:

       Keď si predstavím „bilingválky“ pri ich vzniku, napadnú mi slová: nadšenie, výzva, neznámo, očakávanie, hľadanie, spolupráca, kreativita, ale aj neistota, veľa práce. A dodala by som: dve triedy, mnohí výborní, aktívni a kreatívni žiaci, dve slovenské nemčinárky a štyria učitelia z Nemecka, malá stará, ale sympatická budova... v nej len my a príjemná atmosféra.

      Aké sú „bilinky“ z môjho pohľadu dnes? Menili sa tak, ako sa menila spoločnosť okolo nás. V triedach máme interaktívne tabule, dataprojektory, notebooky... Výborní a aktívni žiaci i debaty na chodbách zostali, ale väčšinou s mobilom v ruke. Za tridsať rokov sa zmenilo nielen technické vybavenie školy, ale technika zmenila aj nás všetkých – pozitívne i negatívne.

      Každý rok učíte nových žiakov, s ktorými mávate dvadsať hodín nemčiny týždenne. Ako sa dá táto náročná práca zvládať?

      Je to veľká výzva pre žiakov i učiteľov. V prvom ročníku sa stretnú žiaci s rôznou úrovňou ovládania nemeckého jazyka z rôznych končín Slovenska. Každá skupina je iná a tomu musíme každý rok prispôsobiť aj učivo a metódy. Tie sú iné ako na bežných hodinách, spájame ich s príjemnou atmosférou a silnou motiváciou   

      S našimi kolegami z Nemecka spolupracujeme aj mimo vyučovania na rôznych projektoch či súťažiach. Sprevádzala som jedného nášho žiaka na medzinárodnej olympiáde nemeckého jazyka, kde sa stretli tí najlepší žiaci z rôznych kontinentov v sprievode svojich učiteľov. Počúvali sme rozhovory, vystúpenia, s kolegami sme hovorili o vyučovacích metódach. Bola to zaujímavá konfrontácia a môžem povedať, že u nás v Poprade sme na tom veľmi dobre.

      Na záver dajme ešte slovo vedúcemu nemeckej sekcie v Poprade Bernhardovi Wimmerovi, ktorý je na tejto pozícii siedmy rok. Ako hodnotí postavenie našej školy medzi ostatnými v rámci Európy?

      Určite sa medzi nimi nestratíme. Takéto školy s nemeckou účasťou sú v českom Liberci, estónskom Talline, bulharskej Sofii a v Rumunsku sú v Bukurešti a v Temešvári. Od roku 2015 sa maturitné skúšky vo všetkých spomínaných školách i v Poprade zjednotili. Ukazuje sa, že výsledky popradských maturantov sú porovnateľné s ostatnými školami. Dokonca aj s tými v Nemecku.

      Aké plány má nemecká strana s popradskou bilingválnou sekciou?

      Chceme podporiť ďalšiu digitalizáciu a elektronizáciu, aby sme ju preniesli nielen do bežného vyučovania, ale aj v rámci výmeny rôznych učebných materiálov medzi učiteľmi spomínanej šestice škôl. Tomu má slúžiť digitálna platforma HPI Schul-Cloud International.

        Ďalej musíme zintenzívniť komunikáciu v nemeckom jazyku. Ukázalo sa totiž, že počas dištančného vzdelávania u žiakov vznikli akési zábrany hovoriť po nemecky tak, ako to bežne robili pred pandémiou.

      A napokon chceme získať viac žiakov. Konkurencia je v súčasnosti veľká a našou úlohou je pripomenúť a presvedčiť, že študovať na slovensko-nemeckej bilingválnej sekcii v Poprade sa stále oplatí.