To bola úvodná otázka Márie Holotňákovej z popradskej polície, ktorou privítala tretiakov bilingválnej sekcie na besede o drogách. Prevažne celú sme ju venovali  otázkam o legálnych drogách, opisovali sme situácie predaja alkoholu a nikotínových výrobkov z pohľadu predávajúceho i policajtov. Pani Holotňáková potvrdila, že tieto komodity sa u nás bežne predávajú mladým ľuďom mladším ako 18 rokov. Nešetrila príbehmi „záťahov“ na predajcov legálnych drog a prezradila nám aj to, že každý anonymný telefonát smerujúci k nezákonnému predaju omamných látok musí polícia overiť.

      Policajná nadporučíčka nám porozprávala aj príbehy vodičov, ktorí pred jazdou konzumovali alkohol. Snažila sa podať nám ich tak, aby sme si uvedomili následky našich činov. Pretože, keď si človek  sadne za volant opitý, a nebodaj ešte niekoho vezie, ohrozuje nielen seba a spolujazdca, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. A v mnohých prípadoch to má fatálne následky.

      Zaujímalo nás, ako žena–policajtka rieši situáciu, v ktorej sa pri cestnej kontrole musí konfrontovať s opitým. Dozvedeli sme sa, že pohlavie nie je prekážkou a neobmedzuje schopnosť adekvátne konať. Treba, aby policajtka bola vynaliezavá, ale najmä aby v rámci profesie využila svoje právomoci.

      Dozvedeli sme sa aj to, že od svojich 14 rokov sme za seba trestne zodpovední. Preto by sme si mali uvedomiť následky nášho správanie a nekonať neuvážene. Besedu sme ukončili odpoveďou na úvodnú otázku. Tu je: „Nie. Nesadnem si do auta ku kamarátovi. Ak sa nemám ako dostať domov, radšej zatelefonujem rodičom a vypočujem si ich „prednášku“ o mojom nezodpovednom správaní. Ale neohrozím svoj život. Lebo ten mám len jeden...

 Katarína Krejčíová (III. F)