„Myslím si, že správy o Ukrajine do istej miery zatriasli každým z nás. Vlna solidarity ,zaplavila´ aj našu školu,“ hovorí Lucia Vlčeková (žiačka 4. F triedy a šéfka školskej rady) a pokračuje: „Nápad so zbierkou podsunuli rade samotní študenti a keďže záujem o ňu bol skutočne obrovský, nebolo o čom uvažovať. Chceli sme pomôcť. Akokoľvek. Zapojili sme sa do zbierky, ktorú vyhlásilo Občianske združenie Apolón a pridalo sa k mestu Poprad. Veríme, že našim susedom pomôžeme aspoň trochu.“

      Od nápadu k realizácii nebolo ďaleko. V stredu 2. marca Lucka v školskom rozhlase prečítala oznam o konaní zbierky, v ten istý deň sa v priestoroch školy a na jej webovej stránke objavil zoznam komodít určených pre zbierku i pôsobivý plagát, ktorý vytvorila Viki Bukovičová zo 4. F. A vo štvrtok 3. marca Lucka Vlčeková a Filip Kuzma zo 4. F začali preberať príspevky do zbierky od žiakov i učiteľov. Po dvoch dňoch ich bolo neúrekom...

      Aká bola motivácia prispieť? Prečo sa študenti do zbierky zapojili? Odpovedá niekoľko žiakov zo 4. E:

       „Zo dňa na deň sme sa ocitli uprostred najväčšej utečeneckej krízy v Európe. Ako jeden zo susedných štátov Ukrajiny sme konfrontovaní s obrovským prílivom ľudí, ktorých nazývame utečencami. Ešte pred týždňom to boli takí istí ľudia ako my... Zo dňa na deň opustili svoje domovy, aby si zachránili aspoň holý život. Verili, že niekde sú dobrí ľudia, ktorí im pomôžu. A my pomáhame. Nezištne. Dúfajúc, že rovnakú pomoc nebudeme nikdy potrebovať...“ (Renáta)

      „Človek vidí zábery vystrašených tvárí, plných strachu a neistoty z toho, čo bude. Zábery nevinných ľudí, ktorí sa pre obavy o vlastný život museli zo dňa na deň pobaliť do jedného kufra a utiecť. Nevediac kedy a či vôbec sa vrátia do svojich domovov. Je potrebné ukázať im, aj keď len malým skromným skutkom, že ľudskosť stále existuje a že v tom nie sú sami.“  (Šimon)

      „Verím, že všetko, čo dáme, sa nám raz v živote vráti, a tak aj napriek tomu, že ľuďom v takejto náročnej situácii nedokážeme dať to, čo by si najviac priali - bezpečie, domov a pocit istej budúcnosti. Chceli sme im podarovať maličkosti, ktoré by im zlepšili prítomný okamih.“ (Natália)

      Denisa z tej istej triedy si humanitárnu krízu na Ukrajine spája so svojou malou sestričkou: „Predstava, že by prežívala také ťažké chvíle ako jej rovesníci spoza hraníc, ma desí. Priniesla som potraviny a oblečenie pre deti. Dúfam, že im to vyčarí aspoň malý úsmev na tvári.“

       K úsmevu ukrajinských detí iste prispejú aj hračky, ktoré priniesla deviatačka Julka. Plné tašky všakovakých vecí priniesli žiaci z „osemročiek“ a velikánsku škatuľu s trvanlivými potravinami či hygienickými potrebami doručil bilingvalista Samo z 1. F. Prečo?

      „To je jednoduché – chcel som pomôcť. Počul som oznam v školskom rozhlase a doma som povedal, že chcem prispieť. Toto všetko kúpila moja mamka😊.“

      Naša zbierka pre Ukrajinu bola naozaj štedrá. Ukázala, že človek človeku môže byť bratom. Napríklad aj Slovák Ukrajincovi, ktorý žije vo Veľkom Bereznom. Práve tam totiž smeruje zbierka z Popradu.