Slová s nádychom lúčenia či veta Bolo mi cťou! sa v tohtoročný prvý májový piatok v zasadačke Mestského úradu v Poprade ozvali neraz. Bol to deň s magickým dátumom 5. 5. a patril dvom „päťkám“, dvom piatackým triedam, 5. E a 5. F.

To, že sa maturanti pred odchodom na akademický týždeň lúčia so svojou „alma mater“ (a ona s nimi), nie je pre „bilinky“ novinkou, skôr dlhoročnou tradíciou. Rozlúčka preto nechýbala ani tento rok.

Slnečným jarným dopoludním nás sprevádzala moderátorská dvojica J+J, čiže Janka Šulíková a Jakub Švento. Bolo to dopoludnie plné príhovorov, rozmanitých čísel v kultúrnom programe či cukríkov lietajúcich vzduchom. Boli to momenty plné vďaky, láskavých slov, srdečných objatí, ale aj nenápadných stisnutí rúk na dodanie odvahy či neistých krokov na pódiu k mikrofónom. Boli to okamihy plné falošných tónov pri pokuse o spoločné spievanie študentskej hymny Gaudeamus Igitur, ale aj okamihy, keď si budúci piataci prevzali povestné žezlo so zelenými stuhami. Boli to sekundy od začiatku až po koniec vyplnené emóciami, minúty ťažko zadržiavaných sĺz, ale i sĺz, ktoré voľne tiekli po tvárach. 

Rozlúčok maturantov pred ich odchodom na akademický týždeň som v priebehu rokov na našom gymnáziu zažila niekoľko, ale táto sa mi do pamäti (a aj do srdca) zapísala oveľa výraznejším spôsobom ako tie predošlé. Možno preto, lebo sme po rokoch vymenili priestory našej telocvične za mestský úrad. Možnože preto, lebo tentoraz som vedela lepšie ako kedykoľvek predtým, aké myšlienky piatakom blúdia hlavami, keď kráčajú k svojim učiteľom s kvetmi v rukách. A možno preto, že teraz som už nesedela v hľadisku a netlieskala starším spolužiakom. V piatok 5. 5. som stála na pódiu aj ja. Medzi tými, ktorí sa lúčili, medzi tými „päťkami“, ktoré odchádzajú a ktorým tlieskali iní.

Vraj na všetko v živote príde ten správny čas.

Počas rozlúčky zaznela svetoznáma skladba od ešte svetoznámejšej skupina ABBA s názvom The winner takes it all. Slová z názvu piesne mali pre nás piatakov hlbší význam a stali sa čímsi ako želaním. Ak sa vyplní a my sa po maturite staneme víťazmi, ktorí berú všetko, tak potom...

Dovidenia, bolo mi cťou a ďakujem, moje milé (i keď občas horké) „bilinky“!

Lucia Vlčeková, z triedy pani učiteľky Zuzany Bond-Suchej