V danom týždni hostilo holandské lýceum žiakov z približne desiatky škôl, z rôznych krajín a národností. V pondelok sa pred budovou školy vztýčili zástavy Slovenska, Nemecka, Maďarska, Poľska, ako aj zástavy regiónov Baskicko a Katalánsko.

Program výmeny bol naozaj pestrý. Hneď na úvod sa konal športový turnaj zmiešaných tímov v rôznych druhoch športu. V ďalších dňoch sme navštívili Amsterdam a slávne Rijksmuseum. Cestou sme sa zastavili v  skanzene Zaanse Schans – typickom holandskom prostredí s veternými mlynmi, ochutnávkou syrov a, samozrejme, s fotkami v tradičných drevákoch.

Pre nás vnútrozemcov je more vždy atraktívne – hoci aj to chladné, Severné. Jeden z výletov viedol na ostrov Schiermonnikoog, čo v preklade znamená ostrov sivých mníchov. Sivá farba odkazuje na odev cisterciánskych mníchov, ktorí ostrov kedysi obývali. Mimochodom, cisterciáni pôsobili v dávnej minulosti aj na Spiši.

Ale späť do prítomnosti. Na ostrove sme si užili bicyklovanie – neodmysliteľnú súčasť bežného života Holanďanov. Niekoľko odvážlivcov dokonca vyskúšalo ľadovú vodu Severného mora. Veď čo človek neurobí pre dobrú fotku...

Súčasťou programu bola aj spoločná diskotéka všetkých účastníkov. Bolo naozaj veselo.

V piatok ráno sme vyrazili späť na Slovensko, pričom sme sa cestou zastavili v Drážďanoch. Nocľah sme mali práce tam. Na programe bola prehliadka svetoznámej galérie Zwinger, oddych pri rieke Labe, ale aj možnosť pozrieť si nádherné historické budovy, ako sú Semperoper, Frauenkirche či Drážďanský zámok – každý podľa vlastného záujmu.

Hoci cesta domov bola dlhá, určite sme ešte nestihli spracovať všetky dojmy a zážitky. Niektoré boli úžasné, iné menej. No ako sa vraví: „Život sa začína na konci tvojej komfortnej zóny. Keď prekročíš jej hranice, zistíš, kým naozaj si.“