Po príchode do Nemecka v nás začali rásť obavy a úzkosť. Naše znalosti nemčiny akoby sa vytratili niekde na hraniciach s Poľskom.  Keď  sme však vystúpili z autobusu, čakalo nás vrúcne a príjemné privítanie. V tom momente sa naštartovali naše mozgové závity a my sme začali ,,šprechovať“. 

 Počas nasledujúcich dní sme navštívili Múzeum nemeckého námorníctva v meste Wilhelmshaven. Zamočili sme sa pri hľadaní morských živočíchov na pláži zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zavítali sme do lodiarskej spoločnosti Meyer Werft, kde sa vyrábajú tie najväčšie a najmodernejšie výletné lode na svete. Pri spoznávaní mestečka Leer, sme mohli ukázať svoje umelecké nadanie v súťaži o najkrajšiu kresbu zámku. Zdokonalili sme si svoju ,,kondičku“ počas namáhavej jazdy na drezine vo Westerstete. Spoznávali  sme čarovné zákutia Hamburgu  a na vlastnej koži sme si vyskúšali podnebie a život v rozličných kútoch sveta v ,,Klimahause“  v meste Bremerhaven. Počas nášho pobytu sme trikrát okúsili nemecké vyučovanie v partnerskom gymnáziu. Víkend bol čas, keď každý z nás trávil chvíle so svojou nemeckou rodinou.

Počas dlhých, už jesenných večerov nechýbali spoločné stretnutia na bowlingu, laser game, pri chutnej pizze či iných aktivitách. V tomto čase sme sa lepšie spoznávali a utužovali naše nemecké, no aj slovenské priateľstvá.

Ani sme sa nenazdali a všetkému bol koniec. Naša rozlúčka s nemeckými priateľmi  sa nezaobišla bez sĺz.  Mnohí z nás dokonca túžili po tom, aby si mohli pobyt v Nemecku o pár dní predĺžiť.

Nuž, nič netrvá večne.  Tak ako sme prišli, tak sme aj odišli, len sme boli plní nezabudnuteľných spomienok. Vrátili sme sa domov s dobrým pocitom, že koncom školského roka sa opäť stretneme, tento raz u nás v Poprade.

Šimon Janna, 2. E