V pondelok 11. 3. trojčlenná volebná komisia takmer počas celého dňa vítala voličov v improvizovanej volebnej miestnosti. Z 212 žiakov využilo možnosť odovzdať svoj hlas v 1. kole 80,19 %. Spomedzi všetkých kandidátov dominovala kandidátka Progresívneho Slovenska, právnička a liberálna politička Zuzana Čaputová. Na našej škole by bola zvolená za prezidentku už v prvom kole, keďže získala nadpolovičnú väčšinu platných hlasov (64,70 %). Na druhom mieste skončil konzervatívny kandidát František Mikloško. Jeden z iniciátorov Sviečkovej manifestácie a dlhoročný kresťanský politik získal dôveru 15,29 % žiakov. Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Mečiarov minister spravodlivosti Štefan Harabin uzatváral najúspešnejšiu trojicu prezidentských volieb bilingválnej sekcie. Presvedčil 8,82 % voličov.

So zhodnou podporou sa na štvrtom mieste umiestnili nezávislý kandidát Eduard Chmelár a poslanec za hnutie Borisa Kolára SME RODINA Milan Krajniak. Ich podpora dosiahla niečo vyše dvoch percent. Podobne s rovnakým výsledkom (1,76 %) nasleduje predseda strany ĽSNS Marian Kotleba a kandidát vládnej strany SMER-SD Maroš Šefčovič. Nad hranicu jedného percenta sa dostal bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Niečo vyše pol percenta voličov oslovil predseda strany MOST-HÍD Béla Bugár a meteorológ Ivan Zuzula. Zvyšní kandidáti nezískali medzi žiakmi našej školy žiadnu podporu.

O týždeň neskôr v druhom kole volieb študenti potvrdili obľúbenosť kandidátky Zuzany Čaputovej. V súboji s Marošom Šefčovičom získala viac ako 78 % hlasov. Účasť v druhom kole bola porovnateľná s predchádzajúcim hlasovaním, na úrovni 83 %. Výhra Zuzany Čaputovej vzhľadom na výsledky prvého kola zrejme nikoho neprekvapí. Zaujímavé však bolo sledovať, ako sa zachovajú voliči neúspešných kandidátov, ktorí u nás predstavujú 34,24 %. Za predpokladu, že Zuzanu Čaputovú volilo 64 % voličov z prvého kola, jej podpora vzrástla v tom druhom o 17 hlasov. Tretina voličov z radov Františka Mikloška či Štefana Harabina sa teda priklonila k Čaputovej. Pre Maroša Šefčoviča sa rozhodlo v porovnaní s prvým kolom o 18 študentov viac, čo v sumári prinieslo eurokomisárovi 12 percentnú podporu.

Pýtate sa, kde sa podel zvyšok ? Pomerne vysoké percento (9,71 %) neplatných hlasov naznačuje nespokojnosť a tichý nesúhlas s výberom kandidátov pre druhé kolo, ktorí vzišli z volieb 16. marca. Na viacerých lístkoch boli preškrtnutí alebo zakrúžkovaní obaja kandidáti. Týchto takmer 10 percent voličov využilo svoje právo voliť, no výber kandidátov bol pre nich zrejme neprijateľný. Voliči neúspešných kandidátov sa rozdelili do troch skupín, čo podčiarkuje rôznorodosť predstáv o budúcej hlave štátu.

Všetkým študentom, ktorý akýmkoľvek spôsobom vyjadrili svoj názor sa chcem veľmi pekne poďakovať. Pripomínam, že boli zaznamenané pokusy o krádež volebnej urny, no trpezlivá volebná komisia všetky nástrahy úspešne zvládla. Naša vďaka patrí aj pani učiteľke Ivete Šarišskej, ktorá sa postarala o organizačnú stránku volieb.

Filip Gacek, 3. E