Bod prvý – historický cintorín. Pri pamätníku Márie Pischlovej zaznelo v podaní Mira Mihalčina zo IV. E niekoľko Sládkovičových veršov z jeho nesmrteľnej ľúbostnej básnickej skladby Marína.

Druhým bodom programu bolo Slovenské banské múzeum, presnejšie jeho mineralogická expozícia, v budove bývalého banského súdu na Trojičnom námestí. Výstavu tvorili rozmanité odrody sulfidov, oxidov, uhličitanov či síranov, ale aj mnoho iných nerastov v rôznych kryštalografických sústavách.  Na svoje si prišli aj hravé povahy napríklad pri mineralogickom 3D pexese. Viacerí sa neskôr pri východe z budovy na chvíľu zastavili v antikvariáte a našlo sa aj niekoľko takých nadšencov, ktorí investovali pár drobných do starých kníh. Krátky rozchod – niečo pod zub a hor sa ďalej.

Nasledovala návšteva bane, ktorá bola zároveň aj posledným bodom programu. Pred vstupom do štôlne Bartolomej bola však potrebná úprava outfitu v podobe plášťov a heliem. Okrem starých banských nástrojov boli súčasťou expozície aj schémy rozloženia bane v podzemí a dobové fotografie či už baníkov alebo známeho „banského mesiaca“. Po asi hodine a pol v podzemí vyšli štvrtáci opäť na denné svetlo. S jedinečnou Banskou Štiavnicou sa rozlúčili nielen plní dojmov z kultúrneho a prírodného bohatstva tohto historického mesta, ale aj s predstavou tvrdej práce baníkov.

                                                                                                                                          Alica Jarošová, IV. F