Návštevníci tam majú jedinečnú možnosť pozrieť si výrobný proces, dokonca vo fungujúcej prevádzke. Jedným z rozhodujúcich dôvodov na vznik takejto expozície bol aj objav v archívoch hradu v Starej Ľubovni. Práve dokumenty, ktoré sa tam našli, spomínajú najstarší kamenný liehovar na území dnešného Slovenska pochádzajúci z 18. storočia. Jeho základy v podhradí existujú dodnes. Tradícia liehovarníctva má na území severného Spiša dokonca viac než deväťstoročnú tradíciu – prvé písomné zmienky o nej pochádzajú už z 12. storočia.

Aj keď je lieh chemická zlúčeninu, ktorú každý z nás pozná, len málokto by povedal, že za jej výrobou sa skrýva celá veda. A to doslova. Počas vyše hodinovej prehliadky sme sa zoznámili s celým procesom výroby alkoholu – od prípravy obilia cez vytvorenie hvozdu so špecifickou arómou za pomoci kvasiniek až po viacnásobnú destiláciu alkoholu. Mimochodom, vedeli ste, že už kvasinky sa stávajú prvou „obeťou“ alkoholu? S ich pomocou je možné pripraviť len vykvasenú záparu, ktorá obsahuje iba 10% etanolu. Všetko toto prebieha anaeróbne, teda bez prístupu vzduchu. Človek dokonca ovplyvňuje aj tento proces, keďže použité kvasinky sú špeciálne vyšľachtené aby po fermentácii v kvasných tankoch ostala iba zápara s etanolom a žiaden cukor.  Nasleduje rektifikácia, teda viacnásobná destilácia po ktorej dostaneme etanol s viacpercentnou liehovitosťou. Technickému liehu stačí na vznik iba päťnásobná destilácia, potravinársky alkohol sa získava až sedemnásobnou destináciou. Takáto náročnosť však nie je bezdôvodná, práve vďaka dôslednej destilácii sa dokáže vyčistiť od veľmi škodlivého metanolu, ktorý vo väčšom množstve môže spôsobiť nie len slepotu, ale i smrť.

Firma dokáže zo svojho výrobného procesu vyťažiť maximum. Napríklad takú výpalku, pozostatok šrotu, možno použiť ako krmivo pre prežúvavce vďaka jej vysokej nutričnej hodnote.

Počas exkurzie sa naše teoretické vedomosti premieňali na praktické skutočnosti.

Nika Klimeková, Martin Jenčo V. F