Tohtoročná literárnovedná exkurzia sa začínala už v Liptove. V Závažnej Porube sme boli v rodnom dome básnika Milana Rúfusa a na jeho hrobe sme zapálili sviečky. Nečakaným prekvapením bol koláč, ktorý pani sprievodkyňa v Rúfusovom dome upiekla špeciálne pre nás. Ako sme sa od nej dozvedeli, mrežovník u Rúfusovcov na nedeľnom stole nesmel chýbať...

Naša cesta za vedomosťami a zážitkami pokračovala do Martina. V srdci Turca sme si prezreli Národnú knižnicu, kde sme sa dozvedeli a videli mnoho zaujímavého. Viete koľko kníh  je v nej uskladnených? Neprezradíme. Tí, ktorí ste tam boli to viete, ostatní – choďte sa pozrieť!

Čo sme ešte videli v Martine? Dom, v ktorom pôsobil prozaik Jozef Cíger Hronský. Gymnazista-negymnazista, asi najzaujímavejším exponátom bol domček pre prasiatka Budkáčik a Dubkáčik z autorovej rovnomennej rozprávky.JHádam nezabudneme na to, že osud zavialHronského až do Južnej Ameriky. Späť na Slovensko ho previezli po smrti a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Nielen k jeho hrobu smerovali naše ďalšie kroky. Na cintorín sme išli preto, aby sme sa od pani sprievodkyne viac dozvedeli o významných slovenských dejateľoch, ktorí sú tam pochovaní.  Karol Kuzmány, Janko Kráľ, Elena Maróthy – Šoltésová, Anička Jurkovičová a Miloslav Schmidt sú hlavnými postavami v divadelnom predstavení www.narodnycintorin.sk. Práve tento kus sme videli v Slovenskom komornom divadle. Kým sme si sadli do hľadiska, čakal nás bonus navyše - prehliadka Národného domu, v ktorom divadlo sídli. Sprevádzal nás sám riaditeľ divadla pán František Výrostko, ktorý nás zobral dokonca aj do svojej pracovne!

A potom sme už sledovali výkony hercov na javisku. V prvom slovenskom divadelnom sitkome sa nám predstavili napríklad Dano Heriban či Marek Geišberg. Tváre, ktoré sme poznali len z televíznych obrazoviek, stáli pár metrov pred nami. Jednoducho, bol to zážitok!

Domov sme sa vrátili neskoro večer, ale stálo to zato.