Slameri – mladí umelci, ktorých silnou stránkou nie je len písanie, ale aj schopnosť premeniť svoje myšlienky na živé vystúpenie – postupne vystupovali pred divákmi (triedami 2. a 4. ročníka „biliniek“). Na pódium prichádzali s jednou jedinou zbraňou: vlastným autorským textom. V slam poetry totiž neexistujú kostýmy, rekvizity ani prehnaná dramatizácia. Len človek, jeho slová a silná výpoveď.

Porota, náhodne vybraná z radov publika, si svoje úlohy plnila s vážnosťou i úsmevom. Hodnotila odvážne výkony bodmi od 0 do 10, čím podčiarkla skutočnosť, že v slame nejde o klasické víťazstvo. Najdôležitejšie bolo, ako jednotlivé texty rezonovali v ušiach publika – ako sa dokázali dotknúť našich sŕdc, rozosmiať nás, alebo nás nechať zamyslieť sa nad niečím, čo nás doteraz možno ani nenapadlo.

Každý slamer priniesol iný príbeh, inú emóciu. Slam poetry nie je o dokonalosti. Je to o odvahe ukázať sa takí, akí sme a nechať slová prúdiť tak, ako ich cítime. A práve to bol na projekte Slam do lavíc to najkrajšie. Videli sme, že poézia môže byť akákoľvek – hlasná, plná emócií, a zároveň prístupná každému. Nemusí byť metricky dokonalá, aby nás zasiahla.

Slam do lavíc ukázal, že slová môžu byť mocnejšie, než si myslíme. Pre mnohých z nás to bolo niečo, čo sa nám vrylo hlboko do pamäti. Ukázali sme si, že aj na našej škole má miesto nespútaná kreativita a sila, ktorú v sebe nesú naše príbehy. Tento deň zanechal odkaz: ak máte čo povedať, neváhajte – vezmite si mikrofón a nechajte svet počúvať.

Veľká vďaka za realizáciu projektu patrí slamerkám z projektu Slam do lavíc: Mare, Danici a Monos. Sme Vám veľmi vďační za Vaše inšpiratívne podnety a obohacujúce stretnutie. Ďakujeme aj našim mladým slamerom – Janke Šulíkovej, Alexandre Ukašíkovej, Michalovi Murárovi a Konštantínovi Cyrilovi Mornárovi za ich autentické výkony a odvahu vystúpiť pred publikom.

https://youtube.com/shorts/L-sNqKgfw68