Nicol Harbutová, Matúš Pešta, Filip Steiner, Cedrik Schumacher, Matúš Novák, Alexander Kling, Jozef Hudák, Karol Grilling a Kristián Kallay. Naši bývalí spolužiaci, „ex-bilinkári“, tí, ktorých tváre denno-denne vídame na tablách, keď kráčame chodbami nášho gymnázia, vniesli na naše (a kedysi ich) „bilinky“ závan vysokoškolského života.

Študujú v Brne, vo Viedni, v Prahe i v Cottbuse. Študujú medicínu, strojové inžinierstvo, makromolekulárnu chémiu, medzinárodné vzťahy, ekonómiu aj softvérové inžinierstvo. Predstavili nám všetky vysoké školy, ktoré navštevujú. Od Masarykovej univerzity cez Univerzitu Karlovu až po Brandenburgische Technische Universität Cottbus-Senftenberg.

Návštev kariérnych poradenstiev či búrz vysokých škôl majú žiaci „Oberstufe“ vždy požehnane, no počuť rozprávať „ex-bilinkárov“ o živote, ktorý nás čaká po maturite, bolo pre nás čosi nové, čosi zaujímavé. Nepriblížili nám len ich vysoké školy. Nerozprávali nám len o prijímacích skúškach, dňoch otvorených dverí či kritériách prijatia. Hovorili aj o tom, koľko stojí cestovanie viedenskou električkou, kde sú najkrajšie internáty, že sa dá študovať aj výroba piva a že keď človek nerozumie slovám v cudzej reči, treba sa len zasmiať a dúfať, že to nebola otázka.

Počas troch hodín, ktoré sme spolu strávili v priestoroch školskej jedálne, panovala medzi nami priateľská atmosféra s náznakom tichého porozumenia. Veď predsa to nie je až tak dávno, keď na našich miestach sedeli oni! Možno práve preto sme si neboli cudzí aj napriek tomu, že nie všetkých sme mali šancu stretnúť na chodbách našej alma mater, kým sa po nich prechádzali ešte ako študenti. Možno práve preto mali ich povzbudivé slová pre nás väčšiu hodnotu než povzbudivé slová kohokoľvek iného.

Sme tu pre vás, povedali. A naozaj boli.

 

Lucia Vlčeková, V. F