O hektickosti dní v čase pred 24. decembrom hovoril počas svojho sviatočného vinšu aj vedúci bilingválnej sekcie pán Bernhard Wimmer. V utorok dvadsiateho decembra na vianočnej besiedke bilingvalistov však spomenul aj čosi, čo tú hektickosť a chaos sčasti ospravedlnilo. Pre „bilinky“ to bola totiž prvá vianočná besiedka po dlhej odmlke. O oživenie starej tradície, ktorú zastavilo obdobie respirátorov a dvojmetrových odstupov, sa snažila žiacka školská rada. Priestory našej telocvične tak pár dní pred vytúženými zimnými prázdninami nezívali prázdnotou, ako to bolo po minulé roky, ale odrážali smiech. I keď sa športová podlaha nestala vernou kópiou dosiek, ktoré by znamenali svet, stala sa miestom, na ktorom sa čas na chvíľu spomalil, nech už za múrmi nášho gymnázia odsýpal akokoľvek rýchlo.

Besiedkou nás sprevádzala moderátorská trojica Alexandra Matoľáková, Branislav Krivulčík a Roland Kaprál. Počas bohatého programu sme netlieskali len našim najúspešnejším spolužiačkam a spolužiakom, ktorí si prebrali ocenenia za svoje úspechy v predmetových olympiádach či školou organizovaných súťažiach, ale aj tým najžiarivejším hviezdam – tak ich nazvali naši moderátori – z umeleckej sféry „biliniek“. Najmladší spolužiaci z prvej E si pripravili vianočnú scénku podľa novely Charlesa Dickensa a dievčatá z prvej F nám zase ukázali, čo znamená „Mini disco“. Steny už potom rozozvučali tóny Sonaty 1 od Georga Friedricha Händela v podaní flautistky Euniky Mervartovej a klaviristu Sebastiána Bucha. Tomáš Štefaňák nám hrou na gitare priniesol kúsok Španielska a zaznela aj vlastná skladba Dávida Dzimka s názvom Pierrovo jazero, po ktorej nám ďalej hrali Blnk Beatles. Hlasy našich speváčok Emílie Ivanovej a Laury Fričovej vystriedal rap novovzniknutej kapely Kilogram, ktorá bola špeciálnym prekvapením programu. Štvrtá F prišli na „pódium“ s clap songom a ako poslední sa na rad so svojimi tanečnými číslami dostali aj naši maturanti.

V závere programu sa na plátne premietali triedne fotky z roku 2022 a želanie členov žiackej školskej rady sa tým vyplnilo – konečne sme po rokoch boli opäť svoji. Spoločne sme spievali aj Tichú noc a i keď falošné tóny občas trhali uši, malo to svoje čaro. V ten deň sa nám splnilo ešte jedno želanie, a to vo chvíli, keď pani zástupkyňa na konci svojho vianočného vinša vyhlásila v mene pani riaditeľky na 22. decembra riaditeľské voľno.

Možno sú Vianoce naozaj obdobím čiastočnej davovej psychózy (tá nastala aj v našej telocvični po vyhlásení voľna), ale predsa len sú krásne. Nie vtedy, keď sa v obchode pretekáme o poslednú marlenku alebo keď vlaky meškajú o hodinu viac ako zvyčajne. Vianoce sú krásne vtedy, keď na námestiach rozsvietia stromček, keď ulicami rozvoniava varené víno a škoricový medovník, keď mestá žiaria svetlami a mráz sfarbuje líca do červena. Sú krásne, keď sa sused pridá k náhodnej snehovej guľovačke, keď deti obdivujú a potajomky lížu cencúle. Keď sa koledy ozývajú z okien, keď aj ten, čo ostal stáť v zápche, spieva s rádiom vianočnú hitparádu. Sú krásne, keď sme spolu, keď sa nemusíme vyhýbať objatiu, keď sa nemusíme báť. Na „bilinky“ vianočný duch už prišiel a daroval úsmev. Azda doletí všade tam, kde ho treba najviac.

Veselé Vianoce!

Lucia Vlčeková, V. F