10. november 2022. V chladnom šere štvrtkového rána sme sa so zaspatými očami stretli v malom húfe na parkovisku v Poprade očakávajúc príchod autobusu, ktorý nás mal dopraviť do hlavného mesta. Pojem divadelno-politologicko-mediálna exkurzia síce znie veľmi komplikovane a nudne, no môžem vás uistiť, že tento siahodlhý názov v skutočnosti pokrýva široké spektrum rôznych aktivít, ktoré na nás zapôsobili a naplno zamestnali naše umelecké či politické cítenie i rozšírili náš všeobecný rozhľad.

            Za oknami pomaly svitalo a náš autobus sa rútil v ústrety „krásavici na Dunaji“ –  k prvému bodu nášho programu – generálke predstavenia Macbeth v Slovenskom národnom divadle. Hneď po tom, ako sme sa dostali do priam majestátnych priestorov divadla, sme absolvovali krátky výklad pani dramaturgičky a dočkali sme sa aj samotného predstavenia. Hra s pochmúrnou a ťažkou tematikou závisti, moci a krvi na nás urobila veľký dojem.

            Po rekordnom výkone pána šoféra v predpoludňajšej bratislavskej špičke sme sa ocitli pred bránami Prezidentského paláca. Po dôkladnej kontrole nás pani sprievodkyňa previedla priestormi tejto historickej budovy a priblížila nám prácu prezidentky trochu bližšie. Samotnú hlavu štátu sme síce nestretli, no pani sprievodkyňa nám ubezpečila, že sa teší nášmu záujmu v oblastiach kultúry a politiky.

            Naša exkurzia v politickom duchu pokračovala aj v poobedňajších hodinách, a to návštevou Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto známej budove sme si mali možnosť vypočuť vystúpenia poslancov, dokonca nám o vlások uniklo vypočuť si i vystúpenie pána ministra financií v rubrike Hodina otázok.

            Náš program bol naozaj plný a hneď po tom, čo sme sa ubytovali v hoteli, pedagogický dozor vyhlásil rozchod s vyhliadkou vlastného programu. No nie nadlho. Väčšina populácie nášho zájazdu totiž využila šancu pozrieť si večerné predstavenie v divadle Astorka. Neobišlo sa to však bez komplikácií a namiesto plánovaného titulu Sen noci svätojánskej, ktorého inscenácia sa ale musela zrušiť, divadlo hralo náhradné predstavenie s názvom Kollektivet (Spolu pod jednou strechou). Hra sa nám zo začiatku zdala humorná, no práve po prvom dejstve na nás doľahlo skryté posolstvo tohto diela a začínala sa nám predostierať horkosť a ťažoba príbehu. Ako neskôr povedala jedna z herečiek – Sarah Arató: „Smejete sa, pretože tie postavy naozaj prežívajú vtipné situácie, no potom príde tá facka, vy sedíte ako obarení a pozeráte na to už z iného uhla.“ V hľadisku skutočne nesedel divák, na ktorého by nezapôsobili vynikajúce herecké výkony v podaní Juraja Kemku, Zuzany Konečnej, Mariána Miezgu, Roba Jakaba a mnohých ďalších.

 Slovami žiaka III.E Samuela S.: „V divadle som už bol, no nikdy to nebolo takéto emocionálne. Na konci som mal skutočne až vlhké oči a dostalo ma to.“

Slovami žiaka III.E  Sebastiána Š.: „Zážitok vyrážajúci dych.“

            Po tomto vynikajúcom kultúrnom zážitku sa našim vyučujúcim podarilo zariadiť, aby sme s hercami absolvovali krátku besedu, kde bol priestor na naše otázky. Myslím, že nadšenie z tejto skúsenosti panovalo na oboch stranách, keďže sme mali možnosť opýtať sa, ako vnímajú svoje povolanie, či hru Kollektivet samu o sebe. Hercov sme zároveň potešili nekonvenčnými a zaujímavými otázkami.

            V piatok ráno sme sa zobudili do ďalšieho rušného dňa a krátko po raňajkách sme vyrazili do areálu RTVS, kde sme navštívili budovu televízie. Dostali sme sa do štúdií, ktoré sme predtým poznali len z televíznych obrazoviek a mohli sme nahliadnuť do zákulisia natáčania – tam, kam divák z obývačky len tak nedovidí.

            Po ďalšom presune autobusom sme sa ocitli v Incheba Expo aréne, kde sa v čase našej návštevy hlavného mesta konal medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka. Milovníci kníh si určite prišli na svoje a na obhliadku každého stánku by sme určite boli potrebovali oveľa viac času. Mohli sme vidieť rôzne ešte nepublikované tituly či špeciálne edície známych diel.

            Ako posledný bod programu sme sa rozhodli znovu potešiť naše umelecké duše a zavítali sme do Galérie Nedbalka. Celú galériu sme si prezreli aj so sprievodným slovom v podaní jednej zo sprievodkýň, pričom sme sa posúvali nielen cez časové obdobia, ale aj cez rôzne umelecké smery. Obrazy boli nielen pastvou pre oko, ale evokovali v nás aj rôzne emócie. Priblíženie pozadia vzniku mnohých diel nám pomohlo pochopiť variabilnosť využitia motívov autorov, či už to bola vojna, samota, nespokojnosť alebo láska.

            Môžeme povedať, že tieto dva plne nabité a vyčerpávajúce dni určite priniesli svoje ovocie a z Bratislavy sme odchádzali plní pozitívnych dojmov a pocitov.

            Slovami žiaka III. E Borisa K.: „Celé dva dni sa niesli vo veľmi kultúrnom duchu. Najpríjemnejšou časťou bolo divadelné predstavenie v Astorke, po ktorom sa dostavila očakávaná katarzia.“

 

Terézia Hrebeňárová, 3. E