Naproti noci sme sa vybrali na dlhú, no v rámci možností pohodlnú cestu, na konci ktorej nás čakala naša prvá zastávka - slnkom zaliate a turistami preplnené Benátky. Hneď po vylodení sa nám naskytol pohľad na jednu z najznámejších talianskych pamiatok - Námestie sv. Marka s rovnomennou katedrálou a zvonicou, z ktorej sám Galileo Galilei pozoroval hviezdy. Toto historické mesto je slávne hlavne vďaka svojej spleti kanálov popretkávanými množstvom mostov, napríklad svetoznámy most Ponte di Rialto, ktorý toto ostrovné mesto rozdeľuje na dve časti, či Most vzdychov opradený viacerými legendami. Opar vlhkého vzduchu zahaľujúci celé Benátky sme prerážali niekoľko hodín, počas ktorých sme dovolili tomuto mestu, aby nás zhltlo a vypľulo na náhodných miestach - mnohými odbočkami a okľukami sme sa snažili aspoň trochu spoznať zákutia Benátok s karnevalovými maskami, malými reštauráciami a úzkymi uličkami.

S neznesiteľnými teplotami a vlhkom sme bojovali takmer celý deň, kým sme opäť nezakotvili v našom autobuse, ktorý nás prepravil do hlavného mesta Toskánska, do Florencie. Od rána sme mali nabitý program a hneď prvá pamiatka, ktorú sme navštívili, nám vyrazila dych. Bola to práve kaplnka Mediciovcov, ktorá svojou mohutnosťou a krásou zaujala všetkých členov nášho zájazdu. V skorých obedňajších hodinách sme sa presunuli k slávnemu historickému centru mesta s Dómom Santa Maria del Fiore, obrovskou budovou tvorenou viacerými menšími stavbami vykladanými bielo-zeleným mramorom. Po návšteve interiérov týchto sakrálnych pamiatok naše kroky viedli na Piazza della Signoria, kde bol kvôli veľmi vysokým teplotám zavelený individuálny rozchod vnútri galérie Ufizzi a neskôr v centre mesta. S prichádzajúcim večerom sa naša popradská delegácia vydala naprieč florentskými ulicami cez Most obchodníkov na vyhliadku Piazzale Michelangelo, kde sme zažili nádherný západ slnka ešte predtým, ako sme naše objavovanie toskánskeho hlavného mesta zakončili večernou prechádzkou cez spleť rušných uličiek nočného mesta.

V poradí tretí deň našej exkurzie bol venovaný hneď trom destináciám - najprv to bola dedina Vinci, rodisko svetoznámeho maliara a inžiniera Leonarda da Vinci, kde sme navštívili múzeum venované práve jeho inžinierskej činnosti (milovníci fyziky ako napríklad pán Grilling si určite prišli na svoje). Naša druhá zastávka bola vo všetkým určite známom meste Pisa, kde sa nám naskytol pohľad na Námestie zázrakov, komplex tvorený nielen ikonickou Šikmou vežou, ale aj impozantnou katedrálou, baptistériom a budovou cintorína Campo Santo. Samozrejme, návšteva Pisy sa nezaobišla bez početných fotografických inštalácií a mnohí z nás podopierali či držali Šikmú vežu vlastnými telami. Tento hektický deň sme zakončili v malom meste Lucca, ktoré síce nie je vyhľadávanou turistickou destináciou, no o to viac sme si mohli užiť jeho čaro. V uličkách stavaných v tvare kolosea sme blúdili po rôznych malých obchodoch s olivovým olejom alebo po vínnych pivniciach a z Luccy sme sa všetci vracali nabalení tradičnými talianskymi potravinami.

Posledná zastávka v našom harmonograme bolo hektické Miláno. Po menšej zmene plánov naše kroky smerovali najskôr k štadiónu San Siro, ktorého monumentálnosť ocenila hlavne mužská menšina našej delegácie. Odtiaľ sme sa metrom presunuli k Sforzovskému hradu, kde sme absolvovali prehliadku viacerých výstav, ako napríklad Múzeum hudobných nástrojov, inštalácie historických zbraní, Múzeum keramiky a mnohé iné. V hlavnom meste Lombardie sme navštívili aj Technické múzeum Leonarda da Vinci, najväčšie technické múzeum v Taliansku. Pre tých, ktorí tou technickou časťou tak nadšení neboli, bola súčasťou prehliadky aj Da Vinciho galéria, ktorá sa sústreďovala hlavne na plány, modely a diela tohto renesančného velikána. Jednou z posledných pamiatok, ktoré sme v Miláne navštívili bol majestátny Milánsky dóm. Mnohopočetné okná a vežičky tejto sakrálnej stavby pridávali na kráse a celkovom dojme z lombardského hlavného mesta. Naše individuálne kroky smerovali v priebehu neskorého popoludnia do rôznych uličiek v centre mesta, napríklad k Víťaznému oblúku Viktora Emanuela II. či k opernému domu La Scala.

S poslednými lúčmi zapadajúceho milánskeho slnka sme dali našej poznávacej exkurzii a tak i Taliansku definitívne zbohom. Náš výlet, za ktorý opäť raz vďačíme hlavne pánovi Grillingovi, sme po piatich nabitých dňoch zakončili dlhou cestou späť na Slovensko.