Spolu s mesiacom máj sa k nám vrátil voňavý vánok s prísľubom leta a mne už druhý týždeň v hlave neúnavne hrá pesnička od Mira Žbirku Nespáľme to krásne v nás. Žbirka tvoril naozaj nadčasovo, inak si neviem vysvetliť, prečo sa ma tie slová nechcú pustiť.
Možno si na nejakú z jeho piesní spomenuli aj naši abiturienti, keď si v popradskom dome kultúry prevzali svoje maturitné vysvedčenia. Rozlúčili sme sa s nimi (a oni s nami) vo veľkom štýle. Dom kultúry sme v predposlednú májovú stredu zaplnili do posledného miesta. Po dlhom čase sme si smeli vidieť jeden druhému do tváre a úsmevy, na ktoré sme museli čakať tak dlho, prihodili atmosfére ten povestný „šmrnc“.